BA-KE, deň štvrtý, Poprad-Košice
Dĺžka: 173 km Prevýšenie: 2047 m
Čas na biku: cca 9 hod. 10 min. báječnej jazdy
Popis: Záverečný deň je pre mňa výzvou v úplne neznámom teréne. Trasu absolútne nepoznám, nikdy som tu nejazdila, takže maximálne spolieham na vedenie GPS. Štartujem ráno 7,00 hod. požehnaná na cestu našou šéfkou dispečingu Libuškou smerom na Stráže pod Tatrami, odkiaľ by mala viesť aspoň podľa mapy modrá cykloturistická značka 2869 smerom na Žakovce a Vrbov. Mala...ale žiaľ, žiadne modré C som nikde nenašla. Trafila som podľa nakreslenej trasy v GPS na širokú poľnú cestu vedúcu cez polia, ktorá však náhle skončila pri nadjazde ponad diaľnicu. Ďalej som zvolila podľa GPS cestičku cez zemiakové pole...tá sa však náhle skrútila úplne opačným smerom, takže mi nezostávalo nič iné ako bike cez zemiakové pole preniesť. Hneď zrána som bola ako prasiatko, tretry+pedále plné blata, v prehadzovačke toľko trávy, že sa odmietla točiť...no paráda. O chvíľu však narážam na malú asfaltku, ktorá ma cez polia dovedie do Žakoviec. Pokračujem ďalej smerom na Vrbov-Ľubicu-Zaľubicu. Teraz ma čaká prechod vojenským výcvikovým priestorom Javorina cez Levočšké vrchy. Pokračujem lesnou asfaltkou smerom na Ľubické kúpele (pozor nečakajte žiadne bazény, či niečo podobné, nič tam nie je!!!) popri potoku Ľubica. Je tu veľa odbočiek na rovnako dobré asfaltky, snažím sa držať nakreslenej trasy, idem stále rovno, nikam neodbáčam, aj keď miestami mi cesta s GPS vôbec nesedí! Stúpam stále vyššie a vyššie až sa dostanem na najvyšší bod, ktorý ako som sa neskôr dozvedela sa nazýva veľký Václavák. Je tu križovatka ciest, vyberám si tú, ktorá by ma mala doviesť až k Tichému potoku. Zjazd je parádny, po ľavej ruke mám krásne výhľady. Z dedinky Tichý Potok pokračujem smerom na Brezovica-Torysa-Krivany-Lipany-Pečovská Nová Ves-Sabinov. Hneď na začiatku Sabinova je odbočka na Drienicu. Asfaltka iba mierne stúpa a ja viem, že to tak dlho nebude. Musím vystúpať cca 750 výškových metrov až k vysielaču na Lysej nad lyžiarskym strediskom Lysá-Drienica. Slniečko znova poriadne pripeká a ja šliapem riadne do pedálov. Kvalita asfaltky sa neustále zhoršuje. Pri horskej chate Šport asfaltka končí a posledné metre na vrchol sú po riadne strmej kamenistej ceste. Miestami musím zosadnúť a trochu potlačiť, aby som nespadla. Na vrchole Lysej som naozaj celá šťastná, lebo to bolo posledné veľké stúpanie na trase do Košíc. Po zelenej TZ zjazdujem k turistickej chate Čergov. Výhľady do doliny sú naozaj za odmenu. Od chaty pokračujem v zjazde po červenej TZ až do obce Hradisko. Tento posledný zjazd z Lysej je parádny, miestami technický, v plnom rozsahu sa tu vyhral aj môj bike. Z Hradiska pokračujem po ceste smer Terňa-Gregorovce-Veľký Šariš-Malý Šariš. Z Malého Šariša ďalej po červenej TZ chvíľku po asfaltke a následne poľnou cestou až prekrížim znova asfaltku vedúcu do rekreačnej oblasti Cemjata. Do lesa oproti vedie široká lesná cesta, na ktorú vchádzam. Idem prakticky po vrstevnici, až prekrížim modrú TZ. Pokračujem však po lesnej asfaltke a stretávam konečne nejakých ľudí. Sú tú pramene minerálnych vôd...a značená cykloturistická cesta. Asfaltka sa pekne valí dole kopcom, takže nôžky oddychujú. Zrazu však asfaltka končí a na zemi je nenápadná šípka MTB, ktorá ma nasmeruje do lesa. Nasleduje krásny úsek lesom až do obce Radatice. Z Radatíc po červenej TZ poľnou cestou a asfaltkou do obce Ľubovec. Odtiaľ stále mierne dole kopcom do Ruských Pekľan a popri riečke Svinka do Obišoviec. Následne sa ceste vedie popri Kysaku chvíľku hore, chvíľku dole, popri rieke Hornád cez Trebejov, Družstevnú pri Hornáde až do Košíc, cieľa môjho výletu. Za značkou mesta Košice na chvíľku zastavím a teším sa ako malé dieťa...Už iba pár km k mojim známym, GPS ma pekne navádza ako cyklistu mestom, ktoré poznám akurát z kabíny vrtuľníka a vyberá mi sám od seba cyklistickú cestičku... o pár chvíľ som už na konci mojej cesty. U mojich známych sa rýchlo sprchujem, dávam na seba čistý odev, poriadne sa najem a dopĺňam tekutiny. Ešte cesta autom späť do BA...a ráno do práce!
Čo dodať záverom? Bol to pekný výlet, videla som veľa nových miest, zajazdila som si v terénoch, o ktorých som ani nesnívala. Snažila som sa jazdiť pokiaľ sa dalo miernym tempom, najmä zrána, lebo som vedela, že mám toho veľa pred sebou. Celý čas som sa poctivo natierala, aby ma nespálilo. Posledný deň som to zanedbala a tak si to odniesol kúsok stehna, z ktorého sa vytiahli vyššie cyklonohavice. Pri každej možnej príležitosti som prijímala tekutiny a pokiaľ to bolo možné aj nejaké tie keksíky či rožky. Takže kofolu, horalky a kávenky nechcem chvíľu ani vidieť. Večer som sa vždy poriadne najedla, aby som doplnila stratené kilojoulíky. Na ceste som mala aj veľké šťastie, spadla som iba raz, aj to mojou vinou pri nasadaní na bike, ani raz som nijako vážne nezablúdila, bike jazdil ako hodinky a vydržal absolútne bez závady. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi držali palce a podporovali ma na ceste a v tréningu na túto cestu, a chalanom Braňovi a Marekovi, ktorí sa postarali o perfektnú kondíciu môjho biku.
Tak o rok snáď opäť...